Vo voľnej prírode žijú rôzne druhy drobných živočíchov, s ktorými sa môžeme stretnúť akonáhle opustíme mestské prostredie. Vedľa drobných cicavcov sú to predovšetkým hmyz, malé obojživelníky a plazy. Aj keď sa pri termíne plaz každému primárne vybaví niektorý z u nás žijú, najčastejšie sa však objavujú drobné jašterice, ktoré žijú na okrajoch lesov, na poliach a na suchých kamenistých miestach, niekedy zabehnú i na súkromnú záhradu. Jašterice majú rady slnko, majú však veľa prirodzených nepriateľov, ako teda žijú a čím sa živia?
Potrava jašteríc
Prakticky všetky druhy jašteríc sú mäsožravce, živia sa predovšetkým hmyzom a malými bezstavovcami. Obvyklá potrava vychádza práve z habitatu, ktorý je typicky nížinný, jašterice majú rady slnko a teplo. Mladé jašterice ihneď po narodení konzumujú rovnakú potravu ako dospelé jedince, rozdiel je iba v skonzumovanom množstve. V jedálničku jašteríc najčastejšie nájdeme:
- nelietavý hmyz (mravce)
- lietavý hmyz (muchy, chrobáky, cvrčky, koníky)
- pavúky
- larvy a červy
- slimáky
Nedospelé jašterice musia potravu konzumovať postupne, dospelé jedince prehĺtajú celú korisť.
Život jašteríc u nás
V našich končinách žijú desiatky druhov a poddruhov jašteríc, najrozšírenejšia je potom jašterica obecná, ktorá je typická zeleno farbou s čiernymi bodkami (u samčekov) alebo šedým sfarbením (u samičiek). Tento druh jašteríc dorastá až do dĺžky 20 cm a dožíva sa až 10 rokov. Aj keď sa od seba jednotlivé druhy jašteríc odlišujú špecifickým habitatom, farbou čí dĺžkou väčšinu charakteristík majú spoločnú, a to vrátane potravy.
Rozmnožovanie jašteríc
Ako plazy sú jašterice vajcorodé, k páreniu dochádza v teplých mesiacoch (obvykle máj až júl). Oplodnené vajíčka sa vyvíjajú až dvanásť týždňov, samica ich kladie až 15 a zahrabáva ich do zeme. Pohlavnú zrelosť dosahujú mladé jašterice v druhom až treťom roku života, obvykle sa správajú veľmi samotársky.
